Škola mala toho času okolo 1400 žiakmi so 120. učiteľmi. Deti, ktoré školu navštevovali, boli rôznych, takmer 21 národností,  a preto sa kládol veľký dôraz na ich vzájomný rešpekt, toleranciu a bezpečnosť. Na školu bez šikany a kyberšikany, na školu pre všetkých, ktorá zdôrazňovala rozvoj osobnosti, potreby a schopnosti žiaka. Škola mala tri úrovne - základnú školu, reálnu školu a vyšší stupeň gymnázia.

Vchod do školy tvorila veľká vstupná hala, kde sme si hneď všimli umiestnené nástenky, ktoré žiaci neustále aktualizovali. Svoje pevné miesto tu mali ale nástenky upozorňujúce na vzájomnú toleranciu, mnohopočetnosť národností a vzájomný rešpekt detí medzi sebou. Triedy a učebne boli jednoducho, ale účelne zariadené, pričom žiaci od ôsmeho ročníka pracovali výlučne na iPadoch, kde si robili poznámky, ukladali práce, domáce úlohy, projekty či učebné materiály. Nepoužívali vôbec zošity ani knihy, kto však chcel, smel.

Počas výuky v triedach panovala disciplína a vzájomná spolupráca medzi žiakmi, resp. skupinami. Napríklad na nemčine - literatúre, ktorú mali v bloku v rozpätí troch hodín, žiaci sledovali film od Štefana Zweiga “Šachová novela”. Knihu si predtým mali doma prečítať a po odsledovaní filmu na hodine, učiteľka položila postupne otázky, ku ktorým žiaci mali vyjadriť svoj postoj a názor a na konci sa rozviedla spoločná diskusia. Na inej hodine, biológii, sa preberala téma krvných skupín, kde v úvode sa zopakovalo učivo z predchádzajúceho dňa a následne sa naň nadviazalo. Žiaci sa podelili do skupín a pracovali autonómne na zadaných príkladoch učiteľom - rodokmeň rodiny s rôznymi krvnými skupinami a výsledok krvnej skupiny ich potomkov mali určiť žiaci, pričom učiteľ zadával rôzne variácie krvných skupín rodičov.

Hudobná výchova, prebiehala tiež v bloku – v rámci troch hodín. Hodina bola zameraná v tomto prípade na rap, kde žiaci predtým samostatne napísali text o škole (čerpajúc informácie z wikipédie, prpípadne z iných zdrojov), ktorý slúžil ako podklad k rapu v tomto bloku. Tu si už žiaci prakticky skúšali odspievať/odrepovať vlastný text. Ten sa postupne mali naučiť naspamäť, zatiaľ im však slúžil k nahliadaniu. K dispozícií mali mikrofóny, hudobný “sprievod” a tiež pozorné ucho učiteľa, ktorý sa sám rapom zaoberal. Hoci sa jednalo o mladších žiakov (6. ročník), svoj výkon naozaj prekvapivo pekne odviedli. Bolo vidieť, že si to užívajú, pričom ich učiteľ bol len akýmsi sprievodcom - facilitátorom,  podobne ako na iných predmetoch.

Odborné učebne mali zariadené zvlášť pre fyziku, chémiu, informatiku, pracovnú / výtvarnú / technickú a hudobnú výchovu. Všetky boli maximálne vybavené pomôckami, ktoré sa na daný odborný predmet vyžadovali. Škola okrem iného tiež kládla veľký dôraz na hudobné vzdelanie, kde fungovali celé orchestre žiakov, ktorí potom vystupovali na rôznych podujatiach a prezentovali tak svoju školu, alebo priamo vystúpili na škole, kde mali vlastnú miestnosť s pódiom, ktorú používali na takéto príležitosti, ale aj rôzne iné spoločenské podujatia.

Na škole sa nachádzalo aj mládežnícke centrum, akýsi klub pre žiakov s rôznymi aktivitami. Areál školy bol priestranný a športovo vybavený, kde deti trávili každú prestávku pod dohľadom učiteľov. Na záver možno konštatovať, že na škole nemalú úlohu zohrával ekologický prístup, cez triedenie odpadu, jeho minimalizáciu, druhotné spracovanie, ale tiež zdravý životný štýl, kde takmer všetci žiaci, vrátane učiteľov používali bicykle, čo bolo vidno veľkým zriadeným “parkoviskom” so stojanmi pre bicykle.

Z. Križanová, K. Šímová, J. Večerová