• Báseň v štúrovčine

      • Báseň v štúrovčine

      • 05.12.2022 16:43

      • Niektorí naši žiaci sa v rámci Týždňa vedy a techniky zúčastnili súťaže, ktorú pripravil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - báseň v štúrovčine! Úlohou bolo napísať básničku v štúrovskej slovenčine minimálne v rozsahu dvoch strof. So štúrovčinou im pomáhal špecializovaný nástroj LUDEVÍT– prekladač do štúrovskej slovenčiny (https://www.juls.savba.sk/ludevit/). 

      • Môžete si niekoľko žiackych autorských básní prečítať. :-)

         

        Toho roku na dušički,
        spravím vílet malučičkí,
        na hrob nášho Luďevíta,
        známa je to lokalita.

        Chrizantemi, vence svječki
        luďja vuokou kladú,
        selfje, k tomu smski
        zo zábavi posjelajú.

        Luďevít len uďiveňe
        na tú hruozu hladí,
        smutno mu je dozaista,
        že národ reč kazí.

        Dovolím si zhrnúť krátko:
        - Vihňime sa zlozviku -
        užívať engličťinu
        v našom rodnom jaziku!

        Krajší je bozk na líčko ako trápňe selfíčko!
        Máme vuobec poňaťja,
        kďe bi bola Slovenčina,
        kebi ju Štúr uzákoňiu len cez onlajn stretnuťja ?

        O čo krajšje buďe poslať spolužjakom vzduchozvesť,
        ako zďjelať emócje cez otrepanú sms ?
        Každí chce biť free-coou-in, po Slovenski frikulín.
        Ale, kdo ovláda Slovenčinu ako majsťer Kukučín?

        Pri srdci ma
        k tomu bolí,
        že aj prostje: „Je mi lúto“,
        nahraďilo „Sorri“.

        Na hrobe Ťi milí Ludko
        rád dám vrúcni slub
        od slov čipsi, míťing, ívent
        dám si na rok klud!

        Autor: Matej B., 6.A

         

         

        Slovenčina moja rodná
        Reč pokojná a slobodná
        Dá mi domou, ťeplo v duši
        V mojej hlave, v srdci búši

         

        Bije ako napoplach
        Vjem povedať keď mám
        strach
        Máme v nej slov vjac
        ňež dosť
        Máme ju tu pre radosť
         

        Autor: Nelly P., 7.A

         

         

        Vzljetla bjela holubica z rúk volních
        Skončilo sa velkje utrpeňja
        Svet sa už skladá iba s rovních
        Ňenájďe sa tu mjesto pre mučeňja

        Dosjahli sme to čo sa vjac ako zlato cení
        Muožme volňe díchať zase
        A celí svet sa ríchlo mení
        Ňikdo ňežiu v takej kráse

        Všaďe radosť farebná
        Zrazu život chutí
        Zmizla krutosť kamenná
        Ňič vodu ňemúťi

        Skutočňje sa ďejú veci
        Ňje je to len rozmar hjer
        Privítajmeho všetci
        Prišjeu mjer
         
        Autor: Natália K., 8.B
         
         
        V moment, čo som sa pozrela na oblohu,
        to že mi to nepripomínalo nočnú moru,
        upokojilo misel a rázne zmenilo názor muoj,
        na svet plní ruoznich stvuor.
         
        Láska čo ma vtedi zachvátila,
        u ostatních sa len premárňila.
        Ale teraz, v túto chvilu,
        radosť prekročila d'alšju milu.
         
        No, keď srdce znova stratí všetku silu,
        smútok nájde vhodnú chvilu,
        kedi opeť všetok pokrok prekrúti,
        a svuoj vpliv si bude muocť užiť dochuti.
         
        I ked, to už bi som trochu predbiehala,
        zaťjal bi som si to radšej ospjevala.
        Vďaka tomu vidim svet z injeho uhla,
        a ozaj dúfam, že to bude základná tehla.
         
        Základná tehla života šťastnjeho,
        láskí a pokoja plnjeho.
         
        Autor: Lucia L., 8.B

      • Naspäť na zoznam článkov