Navštívili sme múzeum v dome, v ktorom zomrel a pamätnú izbu. Mali  sme tam výklad o tom, ako študoval, ako sa dostal do funkcie učiteľa, akú podobu slovenčiny uzákonil a nakoniec ako skonal. Na cintoríne sme videli jeho hrob a sochu nad náhrobným kameňom „Slovenská jar“. Zašli sme aj na miesto, kde sa nešťastnou náhodou postrelil do ľavého bedra.   Zaujalo nás napríklad, že

• Štúr sa nikdy neoženil, ale naplno sa venoval štúdiu a politike. Keď išiel na svadbu svojho kamaráta, povedal vraj, že nejde na svadbu ale na pohreb.

• Na mieste jeho postrelenia je na kameňoch vytesaná myšlienka, ktorú povedal ako mladý študent: „Bílá snad si byla, když modrou teď se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ještě budeš.“

• Pochádzal z učiteľskej rodiny.

• Po jeho bratovi žijú ešte niektorí jeho potomkovia.

 

Napísali žiaci: Jakub B., Nina N., Lenka R., Nina P.