O tom, ako strávili tnto deň 5.B a 5.C, napísala Laura Jedličková.

"Ráno sa 5.B a 5.C zišli pred školou aj s pani učiteľkami. Chvílu po ôsmej sme všetci išli na trolejbus. Vystúpili sme na Železnej studničke a potom sme sa vydali na dlhú cestu. Cesta trvala okolo dvoch hodín. V úseku pred pauzou sme uvideli malé, malililililinké žabky, ktoré mali okolo jedného centimetra. Podaktorí si ich zobrali na dlane, no ja som si ich nebrala. Približne v strede cesty sme mali malú päťminútovú pauzičku, na ktorej sme sa napili, najedli a samozrejme sme si aj oddýchli. Po chvíľke oddychu sme sa vydali na druhú polovičku cesty. Táto bola o dosť tažšia ako prvá polovica cesty. Pýtate sa prečo? Išli sme do kopca, ktorý na prvý pohľad nevyzeral ako kopec, ale ako rovná cestička. Išli sme a išli a asi v polovičke cesty väčšina žiakov začali strácať sily. Asi po hodine a pol sme prišli na Kačín. Neboli sme tam jediní. Boli tam aj iné školy  a ako som mohla vidieť, boli tam už riadnu chvíľu. Zistila som to tak, lebo už mali zapálený oheň. Tak sme si teda našli voľné ohnisko a začali sme hľadať polienka a paličky - drevo. Netrvalo to dlho, lebo nás bolo okolo tridsať. Za pár minút sa pri ohnisku nahromadila hora dreva. Pani učiteľky poukladali palice do ohniska a my sme im v tom samozrejme asistovali. Ked´ sme to ako tak mali poukladané, pani učiteľka Labaničová zobrala zápalku, zapálila ju  a hodila do ohniska. Chvíľu sme čakali a oheň bol na svete. Kvôli neznámym technickým príčinám nám oheň zrazu prestal horieť. V pahrebe bolo vidieť iba niečo oranžové, ale oheň nikde. Asi po desiatich minútach snaženia sa oheň  znovu rozhorel. Všetci sme si zobrali špekáčiky alebo párky, ktoré nám pani učiteľka Šimová nakrájala, napichli sme si ich na palicu a začali opekať. Keď sme mali špekáčiky alebo párky opečené, sadli sme či už na deku alebo za stôl a začali sme jesť. Mňam, to bola ale dobrota! Na Kačíne sme boli okolo dvoch hodín, potom sme sa zbalili a išli naspäť do školy. Kopec, cez ktorý sme išli, nám netrval tak dlho ako ked´ sme išli na Kačín. Pauza bola na tom istom mieste, kde bola aj predtým. Bufet, ktorý bol predtým zatvorený, bol už otvorený. Všetci sme si tu napustiili vodu a pokračovali v ceste. Naspäť sme išli tým istým trolejbusom 207, ktorý nás odviezol až na Búdkovú, kde nás pani učiteľky pozvali na zmrzlinu. Zmrzlina sa nám všetkým hodila ako osvieženie. Po zmrzline sme išli domov a podaktorí išli aj na Mudroňku na Mudroňke.

Ak mám tento deň zhodnotiť,  bol to skvelý deň a bolo to asi najlepšie MDD za celých pať rokov, čo na tejto škole som."

VIDEO►